Мґр. Міхал Павліч, ПгД.: Віршы Даньєлы Капралёвой з погляду екокрітікы

В рамках сучасной русиньской літературы на Словакії по роцї 1989 ся можеме стрїтити векшынов з творчостёв авторів старшой ґенерації. Мена як Юрко Харитун, Миколай Ксеняк, Штефан Смолей, Осиф Кудзей ці Штефан Сухый суть знамы нелем штудентім русиньской літературы на Інштітутї русиньского языка, але і многым чітателїм часопису Русин. Дакотры з тых авторів почас своёй писательской карьєры перечеряли дакілько тем, жанрів і поступів. Платить то главнї про Миколая Ксеняка, іншы авторы, як напр. Осиф Кудзей ся зась радше довгодобо тримлють жанру, з котрым ся ім подарило здобыти успіх. Read more

Прот. Мґр. Петро Савчак, ПгД.: Александер Павловіч – Боёвник за духовну ідентіту Карпатьскых Русинів200 років од народжіня „маковiцького соловея‟.

АЛЕКСАНДЕР ПАВЛОВІЧ – БОЁВНИК ЗА ДУХОВНУ ІДЕНТІТУ КАРПАТЬСКЫХ РУСИНІВ

(200 років од народжіня „маковiцького соловея‟.)

Петро САВЧАК

 

Кедь хочеш скуточні прильнути к народу (=своїм людем), можеш то зробити лем через Боґа, котрый є Творцём і Ґосподарём народа. Кедь не войдеш через тоту брану, потім будеш перескаковати ограду і прийдеш к народу як вовк, а не як пастырь – подля слова Хрістового. Бо народ Божый є Божов нивов, Божым властництвом. Народ то знать, тым познанём і жыє а через тото познаня і оцїнює приятеля і неприятеля,‟[1] – тото суть слова великого сербского народовця і вызначноґо хрістіаньского святого – св. Николая Веліміровіча – єпіскопа жічского, котры подля мого нагляду в повности выстигують і нашого народного будителя Александра Павловіча. Read more

prof. PhDr. Marta Součková, PhD.: K poetike próz Maroša Krajňáka

K poetike próz Maroša Krajňaka 

Slovenská literatúra pred rokom 1989 bola prevažne rurálna a hoci sa v nej objavoval aj topos malo- či veľkomesta (predovšetkým v medzivojnovom období), tento často nadobúdal negatívne konotácie (napríklad v próze slovenského naturizmu). V ponovembrovej próze sa, iste aj vďaka zmeneným podmienkam (otvorenosti hraníc, globalizácii, urbánnemu rozvoju atď.), stvárňuje cudzina i domov, dedina a mesto, centrum aj periféria, a to bez ich jednoznačnej hodnotovej stratifikácie. Dôležitou témou sa stáva (západoslovenský či východoslovenský) región, naznačený tiež prostredníctvom postáv (pars pro toto Rómov v prózach Víťa Staviarskeho), no neraz vyjadrený i svojským jazykom (v danej súvislosti pripomínam aspoň tvorbu Štefana Moravčíka, Milky Zimkovej či Václava Pankovčína). Read more

Mgr. Michal Pavlič, PhD.: Potenciálna národná identita založená na rodinnom princípe v krátkej próze Márie Maľcovskej Мамінка

V zbierke Русиньскы арабескы[1] sa nachádza poviedka Маминка určená detskému príjemcovi, avšak vnímavý dospelý čitateľ v ňom dokáže nájsť autorkin postoj voči problematike rusínskej národnej identity. Mária Maľcovská na niekoľkých stranách zachytáva skúsenosť malého Janča, ktorý je nedobrovoľne odtrhnutý od svojej mamy a je spolu s inými deťmi vezený autobusom do adoptívnych rodín v Čechách. Chlapec pochádza z mnohopočetnej rusínskej rodiny (dedina Lipovec, severovýchod Slovenska), ktorú sa snaží uživiť len matka (otec v texte nie je vôbec spomenutý). Tá sa ho vzdala kvôli ťažko udržateľnej ekonomickej situácii rodiny, dúfajúc, že syn zažije lepší osud: Мати зістала дома з братиками і сестрами. Янча віз автобус до Чех. Там ся му дадуть добрі наїсти, шумно облечуть. Янчо буде паном.(Маминка, cit. s. 6). Po príchode do Prahy si deti rozdelia dospelí a Jančo sa tak dostáva do opatery bezdetného českého páru. Manželia Slušní sa o Janča po materiálnej stránke starajú veľmi dobre, starý znosený sveter sa nahradí novým oblečením, bosé nohy dostanú topánky, rodičia mu kupujú hračky, od ich známych dostáva sladkosti. Bude to ale stačiť na to, aby chlapec zabudol na svoju pôvodnú rodinu a prijal náhradnú? Read more

Mgr. Michal Pavlič, PhD.: Formovanie svetonázoru detského čitateľa poéziou Štefana Suchého

Súčasná rusínska literatúra verne odráža spoločensko-kultúrne podmienky a históriu národného obrodenia Rusínov vo výbere tém ako aj myšlienok, ktoré sa v nej nachádzajú. Rusínski autori využívajú formatívnu funkciu literatúry na to, aby apelovali na čitateľa skrz viac či menej priame narážky na národnú identitu, rusínsky jazyk či gréckokatolícke vierovyznanie. Národná identita je leit motívom, ktorý možno nájsť takmer u každého rusínskeho autora, a texty určené detskému čitateľovi nie sú výnimkou. Read more

Mgr. Michal Pavlič, PhD.: Súčasná rusínska literatúra na Slovensku po roku 1989

Karpatorusínska literatúra je v súčasnosti pomerne neznámym územím nielen pre západných neslovanských literárnych vedcov, ale aj vedcov slovanských literatúr. Komplikovaná a nejednoduchá história karpatských Rusínov dospela v 20. storočí až do momentu, kedy označenie Rusín bolo vďaka konečnému riešeniu jazykovej a národnostnej otázky Rusínov vyriešené zákazom rusínskej národnosti a presadzovaním ukrajinskej. Situácia Rusínov počas komunistického režimu nevyzerala vôbec sľubne, no s príchodom nečakaných udalostí v roku 1989 sa presadili národné práva predtým utláčanej etnickej skupiny. Po páde komunizmu sa Rusíni vrátili späť na kultúrnu mapu a teda aj do širšieho povedomia literárnych vedcov, jazykovedcov, etnografov či historikov. Read more

Мgr. Michal Pavlič, PhD.: Oslavná básnická skladba ako prezentácia obsahov historickej pamäti v publikácii M. Kseňáka Формованя русиньской ідентіты

Téma rusínskej identity je „večnou témou“ Mikuláša Kseňáka, najvýraznejšie sa objavila v jeho básnickom diele Формованя русиньской ідентіты[1] (2016). Identita je hlavnou témou, ktorá je vyslovená priamo v názve knihy. Dielo je koncipované ako básnická skladba dvanástich básní s didakticko-reflexívnym charakterom, ktorá je spojená ústredným motívom formovania a kreovania identity. Možno ho charakterizovať aj ako ódu, pretože Mikuláš Kseňák v ňom vyslovuje obdiv, úctu a vďaku všetkým ľuďom, ktorí sa podieľali na rusínskom národnom obrodení od polovice devätnásteho storočia až po súčasnosť. Read more

Mgr. Michal Pavlič, PhD.: Memoárová prózа ako spôsob reflexie identity v zbierke M. Kseňáka Углы погляду

Súčasťou súčasnej rusínskej literatúry na Slovensku je tiež memoárová próza, ktorá sa objavuje v rozsahu útržkov (v tvorbe viacerých rusínskych autorov) až po knižnú autobiografiu Споминкы і очекованя (2013)[1] Mikuláša Kseňáka. Nie je to ničím prekvapujúce, keďže väčšina členov aktívnej spisovateľskej bázy má viac ako šesťdesiat rokov, vo svojich dielach sa prirodzene navracia do minulosti. Frekventované sú motívy rodičov, zvlášť matky, vyrastania na dedine, v prírode a pod. Read more

Мґр. Валерій Падяк, к. н.,: Емілій Кубек: Вызначный карпаторусиньскый писатель в Америцї (1/2)

Мґр. Валерій ПАДЯК, к. н., Інштітут русиньского языка і културы Пряшівской
універзіты у Пряшові, Словакія

Маганой Сіті на выходї америцького штату Пенсілванія має славу баницького містечка. Сучасны цїлосвітовы проблемы у здобываню угля позначіли тыж жывотну уровень того реґіону богатой Америки. Од колишнёго процвітаня міста баників не зістрало ани слїду. Read more

Мґр. Валерій Падяк, к. н.,: Емілій Кубек: Вызначный карпаторусиньскый писатель в Америцї (2/2)

Як свідчать архівны документы, першы карпатьскы Русини при гляданю роботы, пришли до Америки іщі в половинї ХІХ. стороча. У 1980-ых роках еміґрація карпатьскых Русинів набыла масового характеру. Подля рахунків бадателїв, міджі роками 1880 і 1914 коло 225 тісяч карпатьскых Русинів-робітників пришло до США; еміґранты глядали уквартелёваня переважно в індустріалных центрах на севернім выходї країны – у штатах Ню Йорк, Ню Джерзі, Конектікат, Огаё, но най веце у штатї Пенсілванія. Історічны условія не были наклонены навернутю еміґрантів до родного краю: слабы можности кваліфікованой, добрї заплаченой роботы по Першій світовій войнї, велика кріза в 1930-ых роках, Друга світова война і, докінця, приход до влады у державах выходной Европы прокомуністічных тоталітных режімів і анексія Підкарпатьской Руси Совєтьскым союзом. Теперь у США жыє приближно 640 тісяч людей (подля іншых чісел – 1,3 міліона) Америчанів карпаторусиньского походжіня – потомків тых, котры до 1914 р. ішли глядати собі роботу за океан. Read more

1 4 5 6 7 8