Mgr. Michal Pavlič, PhD.: Potenciálna národná identita založená na rodinnom princípe v krátkej próze Márie Maľcovskej Мамінка

V zbierke Русиньскы арабескы[1] sa nachádza poviedka Маминка určená detskému príjemcovi, avšak vnímavý dospelý čitateľ v ňom dokáže nájsť autorkin postoj voči problematike rusínskej národnej identity. Mária Maľcovská na niekoľkých stranách zachytáva skúsenosť malého Janča, ktorý je nedobrovoľne odtrhnutý od svojej mamy a je spolu s inými deťmi vezený autobusom do adoptívnych rodín v Čechách. Chlapec pochádza z mnohopočetnej rusínskej rodiny (dedina Lipovec, severovýchod Slovenska), ktorú sa snaží uživiť len matka (otec v texte nie je vôbec spomenutý). Tá sa ho vzdala kvôli ťažko udržateľnej ekonomickej situácii rodiny, dúfajúc, že syn zažije lepší osud: Мати зістала дома з братиками і сестрами. Янча віз автобус до Чех. Там ся му дадуть добрі наїсти, шумно облечуть. Янчо буде паном.(Маминка, cit. s. 6). Po príchode do Prahy si deti rozdelia dospelí a Jančo sa tak dostáva do opatery bezdetného českého páru. Manželia Slušní sa o Janča po materiálnej stránke starajú veľmi dobre, starý znosený sveter sa nahradí novým oblečením, bosé nohy dostanú topánky, rodičia mu kupujú hračky, od ich známych dostáva sladkosti. Bude to ale stačiť na to, aby chlapec zabudol na svoju pôvodnú rodinu a prijal náhradnú? Read more

Миколай Ксеняк: Поздравлїня

Час –
морьскый прилив:
штось вышмарить на певнину,
штось сі возьме в далечіну
а людьскы ступляї
дрїбным піском змыє,
но хосенны дїла
до памяти історії
так врыє,
же їх ани девятый вал
не змыє.

Read more

Штефан Смолей: Ястраб і Курка, Чудный сон

Ястряб і Курка
Ястряб прилетїв до саду
Сїв на стару сливку.
В курнику відїв дримати
Тучну, рябу Курку.
Думав собі:
„Як бы Курку выкликати?
Што бы выдумати?
Жебы із той тучной Куркы
Добрый обід мати.“
Ястряб Курцї став шептати:
„Курко, глядам собі жену.
Хочу ся женити.
Курко чув єм, лїпшу як ты,
Тяжко обявити.“ Read more

Миколай Ксеняк: Споминкы і очекованя (2013)

Автор: Миколай Ксеняк

Назва: Споминкы і очекованя (2013)

Выдал: Сполок русиньскых писателїв Словеньска, 2013

Чісло сторінок: 144 с.

Язык: русиньскый (азбука)

ISBN: 978-80-970185-7-3

Мож стягнути ту: Ксеняк, Миколай – Споминкы і очекованя

Русиньскый коморный театер позывать на сатірічне выступлїня і на музичный концерт

Русиньскый коморный театер в місяцёх септембер і октобер Вас позыввать на дві інтересны акції. Першов є гуморістічно-сатірічне выступлїня „Наша звада – наш хлїб, або Русины 30 років по нїжній револуції“, другым є концерт Блувс в нїчотї світа. автора русиньской поезії і музиканта Владїслава Сивого.

Mgr. Michal Pavlič, PhD.: Formovanie svetonázoru detského čitateľa poéziou Štefana Suchého

Súčasná rusínska literatúra verne odráža spoločensko-kultúrne podmienky a históriu národného obrodenia Rusínov vo výbere tém ako aj myšlienok, ktoré sa v nej nachádzajú. Rusínski autori využívajú formatívnu funkciu literatúry na to, aby apelovali na čitateľa skrz viac či menej priame narážky na národnú identitu, rusínsky jazyk či gréckokatolícke vierovyznanie. Národná identita je leit motívom, ktorý možno nájsť takmer u každého rusínskeho autora, a texty určené detskému čitateľovi nie sú výnimkou. Read more

Mgr. Michal Pavlič, PhD.: Súčasná rusínska literatúra na Slovensku po roku 1989

Karpatorusínska literatúra je v súčasnosti pomerne neznámym územím nielen pre západných neslovanských literárnych vedcov, ale aj vedcov slovanských literatúr. Komplikovaná a nejednoduchá história karpatských Rusínov dospela v 20. storočí až do momentu, kedy označenie Rusín bolo vďaka konečnému riešeniu jazykovej a národnostnej otázky Rusínov vyriešené zákazom rusínskej národnosti a presadzovaním ukrajinskej. Situácia Rusínov počas komunistického režimu nevyzerala vôbec sľubne, no s príchodom nečakaných udalostí v roku 1989 sa presadili národné práva predtým utláčanej etnickej skupiny. Po páde komunizmu sa Rusíni vrátili späť na kultúrnu mapu a teda aj do širšieho povedomia literárnych vedcov, jazykovedcov, etnografov či historikov. Read more

Юрко Харитун: Віршы

Без крыл
не мож лїтати
Без сердця
любити
Без поезії
Не можу жыти



Там найдеме слїды
Што так споминкы вернути
До ТАД-у зайти
До Руського дому на бісїды
На концерт до Чорного орла
Коло Торісы походити
Під памятник Духновіча
Будителя
Квіткы положыти
Пробудити сны
З очей одлетять хмары
На Пряшівскых улічках
спляснуть жалї на душі
там найдеме свої слїды Read more

Юрко Харитун: Вотукы

Хлопчік і дївочка выступили з автобуса і прямують до свого дїдка і бабкы. Часто ту приходять із міста на суботу і недїлю. Бабка наварить, напече колачів, но барз люблять послухати дїдковы інтересны пригоды.
– Подьте на двір, під хыжу, на лавочку, – гварить дїдо, – я вам там штось приготовав.
– Дїду, ту є лавочка як была колись, лем на нїй дві ямкы. То выгрызлы мышкы?
– У мисочцї маєте орїшкы і дві брылкы.
– А што будеме робити?

Read more